Ako to už býva, každý múdry panovník potrebuje aspoň pár spojencov, a to i napriek tomu, že je v kráľovstve všetko ako má byť. Také spriaznené duše. Samozrejme, ani nie tak kvôli radám pri vládnutí, pretože tento panovník vedel vždy všetko najlepšie. Skôr kvôli vyžalovaniu, prípadne pochváleniu úžasných panovníckych nápadov a rozhodnutí. Preto všetky predpoklady nevyhnutné pre spojenca spĺňali takí zvláštni páni v čiernych sukniach a habitoch, obľubujúci všetok pospolitý ľud, avšak len tých, čo sa držali ich sukní. Ostatných najradšej posielali kadeľahšie, no nakoniec sa snažili ovládnuť aj tých. Zo všetkého najradšej si osobovali právo a patent na rozum snáď na všetky sféry života, najčastejšie sa však snažili presadiť v otázkach morálky a spoločenského života. Vytvárali pravidlá a návody na slušný život pre pospolitý ľud. Cenili si aj kultúrne podujatia, hlavne také, ktoré organizovali osobne za účelom dať voľný priechod svojim umeleckým a rečníckym schopnostiam. A vždy si pri nich aj zaspievali. Ako vidno, lepších spojencov si pán všemohúci vladár ani nemohol vybrať. No ale ako to už býva, človek nemôže vyhovieť všetkým, a tak sa predsa len nejaké, aj keď je to zarážajúce, ojedinelé a ospalé hlasy volajúce po kritike všemocného panovníka predsa len našli. Niekedy sa dokonca volalo po duchu inej, menšinovej spravodlivosti.
V tomto idylickom kráľovstve žili dvaja kamaráti. Ich kamarátstvo dokonca nenarušil ani fakt, že obaja stáli na opačnej strane barikády a vyznávali presne opačné názory, čo v konečnom dôsledku viedlo ich život rozdielnymi smermi. Jeden sa volal Jarmulka Nábožný a ten druhý Jožko Rýpavičný. Jarmulka už od detských liet najradšej chodil na nedeľné kultúrno-exhibičné predstavenia čiernosukniarov. Dokonca sa istý čas aj pokúšal žiť v duchu morálky nimi hlásanej, avšak dlho mu to nevydržalo. Nakoniec zistil, že aj on je len človek, so všetkým čo k tomu patrí a že priečiť sa prírodným zákonitostiam a pudovým potrebám naozaj nemá zmysel. Napriek tomuto zisteniu sa aspoň tieto ušľachtilé morálne myšlienky rozhodol odborne študovať, až raz, po dlhých rokoch, konečne prišiel deň, kedy aj on vyfasoval jednu čiernu sukňu. Naproti tomu Jožko Rýpavičný bol od prírody zvedavý a nedôverčivý typ svetského pôžitkárskeho filozofa. Ba čo viac, stále musel do všetkého strkať ten svoj nenormálne veľký nos. Možno práve preto tak dobre zapadol do tej druhej skupinky, do skupinky odrodilcov a večných nespokojencov. Dalo by sa povedať, že v tých časoch boli vlastne spoločenskí samovrahovia, pretože všemocný a neomylný vládca si vždy v rekordne krátkom čase dokázal na nich nájsť nejakú účinnú protizbraň. Najčastejší a najľahší spôsob bolo zvaliť na nich všetku vinu a poštvať na nich svojich poddaných, hlavne starších a chudobnejších. Po upokojení nepokojov už vládcovi nezostalo nič iné iba zlízať smotanu svojej usilovnej práce.
Obaja kamaráti aspoň raz do týždňa chodili do svojej obľúbenej krčmičky s honosným názvom U Klebetníka, ktorý sa skvel široko-ďaleko. Ako to už býva, po pár pohárikoch sa jazyk rozviaže a keďže boli správni štamgasti, zvykli rozoberať rôzne spoločensko-politické témy na dosť vysokej úrovni, čiže inak povedané krčmovej. No ale aj to niekto robiť musí. Dnes sa kamaráti pohádali kvôli morálke.
„Počuj, to čo tu hovoríš snáď ani nie je pravda. Ako môžeš tárať takéto nezmysly?," rozčuľoval sa Jarmulka a krígeľ piva tak tresol o stôl, že mu pár kvapiek skončilo na brade. „Vraj antikoncepcia je prospešná. Mám strach, že je prospešná, je to proti našej viere a všetkým slušným morálnym hodnotám." „Proti slušným hodnotám, alebo len proti vašim výmyslom? Keď už nič, tak antikoncepcia slúži nielen proti neželanému tehotenstvu, ale sú prípady, kedy žene pomáha vyrovnávať hladinu hormónov a nemusí sa tak cítiť ako mužatka. Najviac ju zbavuje rôznych bolestí a podobne. A čo sa týka kondómov, tak chránia aj pred všelijakými chorobami. Mohol by som pokračovať aj ďalej, ale s tebou sa evidentne nedá," ironicky odvetil Jožko. Chvíľu bolo ticho, no Jarmulka sa rýchlo spamätal: „Vidím, že budem musieť použiť zbrane ťažkého kalibru. Tak predovšetkým, antikoncepcia je proti Bohu, Boh chce, aby ľudia sexovali iba keď idú plodiť deti. Všetko ostatné čo sa týka sexu je nečisté a pre nás čiernosukniarov neprípustné. Kedysi sme dokonca presadili, že sa žena svojmu mužovi mohla bez hriechu oddať iba s nechuťou. Ženy sa aspoň tvárili, aké je to pre nich ponižujúce, no ale deti sú deti. Staré dobré časy. No ale teraz sa už všetko zvrhlo, ľudia si v tejto otázke robia čo chcú a to sa nám samozrejme nepáči. Samozrejme, od vtedy sme aj my zmúdreli, pochopili sme, že zakazovať ľuďom robiť prirodzené veci nemá zmysel, ale keď sa to už robí, tak nech sa aj nesú následky." Jožko iba pokrútil hlavou a namietol: „ A ako viete, že to váš Boh tak chce?" „Evidentne si to stále nepochopil," pokrútil hlavou Jarmulka a pokračoval: „Nie je predsa dôležité čo chce Boh, ale to, čo vyhovuje nám. Ani my nie sme svätí. Nedržíme celibát, aj my si predsa užívame radosti života, len to nemôže byť tak moc okaté, aby si ľudia mysleli, že sme verní svojim zásadám. Našťastie nikto nevidí, čo robím v piatok v posteli," uchechtol sa Jarmulka a poriadne si odpil z piva. „Tak potom prečo to vyžadujete od ľudí?" rozhorčene sa spýtal Jožko. „Som rád, že tomu nerozumieš," spokojne sa usmial Jarmulka, dopil pivo a začal dlhší monológ: „Je dobre byť nenápadný, robiť niečo skryte. Keby si boli ľudia istý odpoveďou na túto otázku, ej veru, nastali by pre nás ťažké časy. Našťastie tomu tak nie je. Pokiaľ máš v rukách vhodné prostriedky, tak sa dajú ľudia pomerne ľahko manipulovať, síce nie všetci, však, Jožko, ale stačí to. Tými prostriedkami som mal na mysli strach zo smrti. Nikto nevie čo nás potom čaká, no a práve toto sa dá výborne využiť. Stáročiami overená skúsenosť, nič viac. Odpoveď na tvoju otázku je teda jednoduchá. Chceme ľudí ovládať. Poznáš lepší pocit, ako riadiť celý život človeka až po najmenší detail? Mať nad ním moc? Vstúpiť mu do mysle a prispôsobiť si ju na náš obraz? Vtĺcť mu do palice naše predstavy o svete? Ja nepoznám nič lepšie. O tom, že to dobre vynáša ani nehovorím. Samozrejme, vec morálky je tu na prvom mieste. Keď ovládaš morálku, tak už je len krôčik aj k celkovému ovládnutiu života. Keď máš veci podložené morálkou, môžeš si odôvodnene diktovať čo sa smie a čo nie a takým spôsobom všetko v živote človeka riadiť. Žiaľ v súčasnosti už nad človekom nemáme takú moc ako kedysi. Boli časy keď sme riadili skoro všetko v živote človeka. Ešte aj to, čo má nosiť, kedy si má šatstvo prať, koľko krát do roka je dovolené okúpať sa, ako sa správať pri sexe - hlavne ženy, čo sa má kedy jesť a podobne. Iba málokto sa dobrovoľne vzdá moci nad druhým človekom, a preto sa aspoň montujeme kde sa len dá a pokúšame sa celý proces oslobodzovania sa od nás spomaliť." „Počkaj, počkaj," nedalo Jožkovi, „ to ste naozaj kedysi rozhodovali aj o tom, ako často sa môžu ľudia vykúpať?" „Prirodzene. Časté kúpanie mohlo predsa navodzovať hriešne myšlienky. Ideálny človek podľa našich predstáv mal byť chudobný, špinavý a mal smrdieť. Ideálna frekvencia kúpania bola tak dva krát do roka. Teraz to už žiaľ nejde zaviesť, lebo ľudia začali špekulovať s nejakými baktériami a infekciami." Jožko tiež dopil pivo a skonštatoval: „Čiže nejako podobne sa dá vysvetliť aj váš postoj ohľadom antikoncepcie a prerušeniu tehotenstva." „Veľmi správna poznámka," spokojne sa vystrel Jarmulka. „Nikto nemá právo rozhodovať o osude človeka, narodení a smrti. To môže len Boh a samozrejme aj my. Ale nikto iný! Iba my máme patent na rozum a povolenie od Boha. My rozhodujeme o tom kto pôjde do neba a kto do pekla tu na Zemi a Boh tam vo večnosti. Máme to pekne a spravodlivo podelené. Ten kto je s nami a drží sa našej sukne, tomu dáme odporúčanie do neba a pre tých ostatných je nachystané peklo. Bez rozdielu veku alebo pohlavia. Musím uznať, že je to veľmi múdro vymyslené. Priemerne 80 strávených rokov tu na Zemi rozhodne, čo sa stane s človekom po smrti. A keď nebol s nami, tak si samozrejme zaslúži večné peklo. No a práve tento strach ešte ako-tak drží ľudí na uzde. A tých čo sú proti nám, ešte predtým než pôjdu do pekla, aspoň trocha vyžmýkame z peňazí. Desiatky musí platiť každý, a basta! A navyše treba preniesť naše zákony aj medzi nich, aj keď sa im to nepáči. Ich problém, že nás neobdivujú a nedržia s nami. Peniaze sa dajú dolovať z každého človeka, aj z nepriateľa. Čím väčší nepriateľ, tým väčší pôžitok. „A to ja si myslím, že je len jeden Boh, len ho ľudia hľadajú rôznymi cestami a mnohými spôsobmi," namietol Jožko a pokračoval: „Logicky z toho vyplýva, že je jedno kto má akú vieru, dôležitejšie je, aby bol človek slušný a spravodlivý. Vtedy sa nemusí ničoho obávať. Inak keď sme už pritom, už mi je jasné, prečo sa čiernosukniari začali tak bratríčkovať s našim pánom všemohúcim vladárom. Určite čakáte, že z toho budú nejaké výhody, však? Alebo aspoň zachovanie doterajších výhod a pravidelného prísunu peňazí z kráľovskej pokladnice." Jarmulka si prešiel rukou po brade, z chuti si odgrgol a potom spokojne s úsmevom odvetil: „Hmm... No ty si mi ale múdry. Samozrejme, že je to tak. A čo si čakal? Nejaký dobročinný ústav? Alebo že utierame zadnicu nášho pána vladára len tak pre jeho pekné modré oči?" Jarmulka s Jožkom sa zdvihli so stoličiek a odchádzali smerom k východu z Klebetníka. „Ale sme sa dobre porozprávali, však Jožko? Nie je nad to dobre si poklebetiť. Hneď je všetko jasnejšie a dúfam, že si si aj niečo zobral k srdcu." „No veď dúfam, že nie posledný krát, tém je vždy viac ako dosť, ale oceňujem, že si ma dnes nezačal búchať palicou po hlave tak ako minule," spokojne skonštatoval Jožko a spolu odišli smerom domov.
