Je síce milé a sympatické, že pekelné plamene stiahol aj na kresťanských hriešnikov, ktorí svoje hriechy neoľutujú, ale naozaj si takto predstavuje božskú spravodlivosť? Že by kresťansko-židovský Boh bol naozaj až tak krutý? Za pár pozemských rokov „neresti a hriechu" nadelí potom smrteľníkom večný oheň? Nuž, keď si takto predstavujú kresťania božskú spravodlivosť, tak sa potom ani nemôžu čudovať, že sú na úpadku a to aj napriek krásnej a hodnotnej kresťanskej myšlienke.
Vraj dáva náboženstvo slobodu. Áno, všetci máme na výber. Ale podľa Benedikta, všetci tí, ktorí neprijmú kresťanstvo si týmto činom jednoznačne kúpia lístok do pekla. Ach chudáci židia, moslimovia, hinduisti, budhisti....... Všetci sú už od narodenia odsúdení na večný oheň. Mali totiž smolu. Boli vychovávaní v inej viere ako v tej kresťanskej. Možno si to Benedikt predstavuje tak, že napríklad každý moslim, vyrastajúci kdesi v ománskej dedine, je predsa povinný, po dovŕšení veku kedy je schopný samostatnej dopravy do Vatikánu, alebo aspoň ku najbližšiemu farárovi, promptne sa dať pokrstiť. To je predsa samozrejmé, nie? Kto tak nespraví - jeho smola. Ak je tomu tak, potom sa už pred narodením týchto ľudí Boh vytešuje, ako ich nakoniec pošle do plameňov. Márnosť nad márnosť. Naozaj si kresťania myslia, že je Boh takýto cynik?
Môj názor je iný. Podľa mňa je jedno, akého vierovyznania alebo názoru človek je, či sa modlí alebo nie, dôležitejšie je aby bol v srdci dobrý a robil čo najmenej zla. Prikázania sú prirodzené pre všetkých ľudí, nielen pre kresťanov. Samozrejme, nikto nie je dokonalý, a nejaké to zlo popácha každý z nás (vrátane niektorých dobrotivých pápežov). Avšak smerodajné je, aby pomyselná miska váh bola naklonená na tú správnu stranu.
Niekto možno namietne, že keď je nebo, musí byť aj peklo. Áno, je to logické. Niekedy mám však taký pocit, že peklo nie je po smrti, ale že ho už prežívame tu, na Zemi. Peklo si dokážu urobiť aj ľudia sami medzi sebou. Ak existuje nebo, tak snáď Boh po smrti každého posúdi a zváži či je už pripravený na „večný život" alebo nie. Ak nie, tak by mal „takýto" odsúdenec dostať čas na „rozmyslenie a nápravu". Ale nie vo forme toho akože jediného a správneho náboženstva - kresťanstva. Pretože je jedno akou cestou sa dobrota človeka dosiahne a prejaví, dôležitejší musí byť predsa výsledok.
Keď má však Benedikt pravdu, tak mi je potom jedno čo bude so mnou po smrti. Útechou mi snáď bude, že sa v pekle stretnem aj s niektorými pápežmi. Jedno viem však určite - s Benediktovým Bohom nechcem mať nič spoločné. Nech mi to kresťania odpustia, ale ja v jeho očiach Boha nevidím, to skôr v jeho predchodcovi.
Veľmi nešťastná voľba pre kresťanov ten paparatzinger. A práve v čase kedy by kresťanstvo vo svojom čele potrebovalo naozaj silnú osobnosť. Schopnú zosúladiť kresťanské myšlienky s novou dobou. O tom ako si Benedikt predstavuje úlohu cirkvi v spoločnosti a pomoci tým najchudobnejším už nemá význam diskutovať (Jon Sobrino). Všetko už bolo povedané.
Obrázky: zdroj internet
