reklama

Doba barbarov – Život v germánskej spoločnosti

Keď sa Germáni objavili v zornom poli antického sveta, nachádzali sa v stave patriarchálnej rodovej spoločnosti. Pozostatky predchádzajúceho matriarchátu boli však doposiaľ zjavné, a to napríklad vo forme veľkého počtu miestnych ženských božstiev, prípadne vo funkcii ženských kňažiek alebo vo veľkom význame veštkýň. Možno aj tieto skutočnosti sú príčinou, prečo mali ženy v germánskej spoločnosti vyššie a takmer rovnocenné postavenie s mužmi, na rozdiel od Grékov alebo Rimanov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu

Rod - základ germánskej spoločnosti

 Medzi príslušníkmi rodu vládol mier, pokiaľ porušenie rodových zvyklostí alebo iné mimoriadne okolnosti neohrozili tento nepísaný zákon. Ani svadba nezmenila nič na príslušnosti k rodu, z ktorého človek pochádzal. Každý bol svojmu rodu zaviazaný a podliehal jeho morálke. Podobne sa však aj rod staval za každého jednotlivca a v prípade nebezpečenstva mu poskytoval ochranu i pomoc. S tým súvisela, v tých časoch veľmi rozšírená, krvná pomsta.

 Aj svadba bola záležitosťou rodu. Keď nevestin otec daroval ženíchovi svoju dcéru, musel mu to ženích „oplatiť" donesením darov do jeho rodu i neveste samej. V germánskom svete neplatila taká uvoľnená morálka ako v rímskom impériu. Z toho dôvodu nedochádzalo k príliš častým svadbám ani k predmanželskému pohlavnému styku (možno výnimkou v tomto smere boli oslavy plodnosti). Bohužiaľ, o tom ako sa slávila pravá nefalšovaná germánska svadba sa nevie takmer nič.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 U Germánov mal muž obyčajne len jednu ženu, vo výnimočných prípadoch aj viac. Keď mal muž viac žien, bolo to neklamným znamením jeho vznešenosti. Obyčajne sa druhé ženy dostávali darom. Avšak aj napriek týmto skutočnostiam mala žena významné i keď nie celkom rovnoprávne postavenie. Ženy mali na starosti celé domáce hospodárstvo, ktoré riadili úplne samostatne. To však nestačilo. Aby žena mužovi dokázala, že je jeho družkou nielen v mieri, ale aj vo vojne a nebezpečenstve, často sa zúčastňovala rôznych bitiek a vojen spolu so svojim mužom. Veľakrát to bola práve žena, ktorá muža nahovárala k uskutočneniu krvnej pomsty. Žiaľ aj napriek týmto „vymoženostiam", žena stále po právnej stránke zostávala majetkom muža. Mohol ju predať alebo darovať. Podľa germánskeho práva však k tomu mohlo prísť iba v naliehavom prípade.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Najväčšie rozdiely medzi mužom a ženou však možno badať v rozvode a cudzoložstve. Iba u ženy sa cudzoloženie považovalo za zločin. Nesúďme však Germánov za to moc prísne, iba matka je vždy istá, u mužov to už neplatí. Pri dôležitosti rodových zvyklostí a povinností bola istota otcovstva pre muža životne dôležitá. Vo svete bez DNA testu tomu bolo proste tak. Muž sa musel spoľahnúť iba na čestnosť a morálku svojej ženy. Každé zlyhanie bolo preto dvojnásobne bolestivé a tomu zodpovedali aj tresty za cudzoložstvo. Ak bola žena usvedčená z cudzoložstva bola vydaná na milosť a nemilosť svojmu mužovi. Pokiaľ ju okamžite nezabil, bola za prítomnosti celého rodového príbuzenstva ostrihaná, vyzlečená do naha a ranami bičom hnaná celým sídliskom. U severných Germánov sa cudzoložniciam urezávali ešte aj uši a nos. Avšak aj muža, keď bol pristihnutý in flagranti, čakal v niektorých prípadoch trest smrti. Inak musel zaplatiť iba pokutu. Podobne tomu bolo i pri rozvodoch. Rozvádzať sa bolo dovolené iba mužovi. Musel však uviesť závažné dôvody, ako napríklad neplodnosť, cudzoložstvo (ak žena prežila), úklady o manželov život a pod. Aspoň niečo. U Grékov napríklad iba stačilo, ak muž v prítomnosti svedkov vyslovil trikrát po sebe „čarovnú formulku", a bol formálne rozvedený. A dôvod pritom mohol byť omnoho triviálnejší. U Germánov dokonca, pri ťažkých previneniach muža, mala v zriedkavých prípadoch právo rozvodu aj žena.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Príslušnosť k rodu sa nekončila ani po smrti. Bežné bolo hlavne uctievanie významných osobností rodu z minulých čias, stále sa rátalo s ich pomocou, alebo radou. Z toho dôvodu pohrebisko bývalo miestom, kde sa zhromažďoval celý rod. Tu sa Germáni radili o všetkých dôležitých a významných záležitostiach a rozhodovali súdne spory. Zároveň sa verilo, že skúsenosť a múdrosť predkov pomôže prijať správne rozhodnutie.

 Aj v germánskom svete zaujímala významné postavenie družina. Šľachtic si pomocou nej zaisťoval moc a spoločenské postavenie. Za odmenu poskytoval svojim družiníkom všetky dôležité životné potreby a predpokladá sa, že ich vybavoval aj zbraňami. Družiník sa preto aby bol prijatý musel predovšetkým osvedčiť v boji. Tu sa získavala sláva aj korisť. Družina však ostávala spolu aj v čase mieru. Tieto zvyky sa udržali až do neskorého stredoveku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Germánske právo, runy, šport, zábava a liečiteľstvo

 Právne normy a zvyklosti zasahovali a stále zasahujú hlboko do života ľudí. Sú odrazom usporiadania spoločnosti. Zo začiatku platilo u Germánov zvykové právo, neskôr sa právne normy zaznamenávali v zákonníkoch jednotlivých kmeňových zväzov.

 Žalobcom mohol byť každý slobodný muž alebo predstaviteľ poškodeného rodu. O rozsudku sa rozhodovalo na zhromaždení ľudu a jeho vynesenie prináležalo kňazovi alebo politickému vodcovi. V prípade ľahších priestupkov musel obvinený zaplatiť pokutu vo forme určitého počtu koní alebo dobytka. Za väčšie priestupky sa trestalo smrťou, najčastejšie obesením na strome, prípadne utopením v močiaroch. Kňazi rozsudok tiež vykonávali, pretože trest smrti bol zároveň aj obetou, ktorá sa musela zmieriť s urazenými bohmi. Spory, v ktorých sa nedal jednoznačne určiť vinník sa riešili súbojmi. Obyčajne na život a na smrť.

 Aby bolo možné tieto právne normy aj písomne zaznamenať a uchovať, bolo nutné vymyslieť písmo. Germáni si vymysleli runy, čiže znaky germánskeho písma. Slovo „runa" znamená „tajomstvo". Prvé germánske runy sa objavujú na sponách a hrotoch kopijí z 2 stor. n. l. Vo väčšom počte sa však objavujú až vo vikingskom období. Žiaľ, presne sa nevie kto bol tvorcom runovej abecedy. Najskôr sa myslelo, že to mohli byť Kimbrovia. Tí však boli po svojej zničujúcej desivej porážke od Rimanov tak bezvýznamní, že neprichádzajú do úvahy. Ďalším kandidátom by mohli byť Markomani, ale na ich území sa žiadne runy nenašli. V každom prípade, pôvod runovej abecedy je zahalený tajomstvom, ktoré sa len ťažko podarí niekedy odkryť.

 Najznámejšou a najstaršou runovou abecedou je tzv. futhark, obsahujúca 24 písmen. Jednotlivé runy majú mená, ktorých prvé písmeno vždy zodpovedá označenej hláske. Písmená sa volajú podľa rôznych bohov, zvierat a rastlín, hrajúcich úlohu v mágii a kulte. Aj z toho je zrejmé, že Germáni považovali runy za čosi tajomné. Už ich rytie bolo náboženským aktom. Runy teda neboli len obyčajné písmená, ale mali v sebe moc požičiavať silu živým bytostiam alebo aj veciam. Vo všeobecnosti sa runové nápisy objavili na zbraniach a nástrojoch, na skalných stenách, na ozdobách a amuletoch. Ryli sa do kostí, kovu, kameňa, hliny a dreva. Nápisy sa písali zľava doprava aj opačne. Na dlhších nápisoch sa smer písania striedal od riadku ku riadku.

 Časté boje si vyžadovali telesne zdatných a otužilých mužov. Preto bolo nutné i v čase mieru cvičiť telo. Táto zásada sa uplatňovala hlavne v družine. K základným rysom morálky členov družiny patrila odvaha, vytrvalosť a bojový duch. Všetky tieto vlastnosti sa dali cvičiť a Germáni si ich trénovali hlavne na love. Lov teda neslúžil iba ako zdroj obživy ale aj ako šport. Čo sa týka telesných cvičení, vedome alebo nevedome slúžili bojovému remeslu. Najobľúbenejším športom boli behy, rôzne skoky, plávanie, jazda na koni, vrh oštepom a lukostreľba.

 Aký bol život Germánov v čase voľna? Podľa antických autorov, Germáni si krátili dlhú chvíľu družnou zábavou, ku ktorej patrilo nielen pitie a spev, ale tiež aj hra v kocky a akási hra na šachovnici, pravdepodobne podobná našej dáme. Pri družnej zábave mali Germáni možnosť dokázať svoju vychýrenú pohostinnosť. Hosťa častovali tým najlepším a to aj nepozvaného.

 Samozrejme, je možné predpokladať, že pri rôznych športoch a hlavne bojových ťaženiach dochádzalo k častým zraneniam. A tak je na mieste otázka, v akom stave bolo germánske liečiteľstvo. V starogermánskom období sa liečenie chorôb a rôznych úrazov odohrávalo iba formou mágie a kúziel. Bola predstava, že všetky choroby majú na svedomí zlí démoni. Rôzne príznaky ako horúčky, blúznenie a prejavy duševných chorôb iba podporovali tento názor. V zhode s týmito predstavami bolo najčastejšou formou liečenia uzmierovanie boha rôznymi obetami, prípadne vyháňanie zlého démona mágiou. Táto funkcia patrila šamanom, ktorý v tomto čase bol často najuznávanejším mužom kmeňa. Je zaujímavé, že funkcia šamana patrila veľmi často ženám, o ktorých sa verilo, že majú čarovnú moc a nadprirodzené schopnosti. Germáni však, hlavne v neskoršom období, poznali aj blahodarný účinok minerálnych prameňov a kúpeľa v studenej vode. Pri rôznych vojnách ako aj pri štvrtení zvierat si Germáni osvojili aj určité anatomické vedomosti. O tom, do akej miery poznali dôležitosť sterilizácie nevieme nič bližšieho. Pretože sa však často na kostrách nachádzajú zahojené rany, možno počítať s určitými skúsenosťami i v tomto smere. Isté je, že Germáni svojim pacientom robili tzv. trepanáciu lebky, ktorá sa používala pri zraneniach hlavy, prípadne z nepochopenia skutočných príčin aj pri duševných chorobách. V tejto súvislosti je zaujímavé chirurgické náradie, ktoré sa našlo v hrobe z rímskej doby pri Ascherslebene. Patrí k nemu pinzeta, skalpel, otvárače rán a rôzne iné nástroje dôležité k uskutočneniu takéhoto chirurgického zákroku. O Germánoch sa dá ďalej predpokladať, že poznali účinky rôznych byliniek a znehybňovanie zlomenín pomocou drevených tyčí.

Nabudúce začnem mini cyklus o Húnoch.

Literatúra

Tacitus, C.: Letopisy. Svoboda, Praha 1975

Tacitus, C.: Z dějin antického Říma. Svoboda, Praha 1976

Caesar, G. I.: Zápisky o vojne v Galii. Tatran, Bratislava 1966

Ammianus Marcellinus: Dějiny Římské říše za soumraku antiky. Nakl. Arista a Nakl. Baset, 2002

Todd, M.: Germáni. Nakl. Lid. noviny, Praha 1999

Wolters, R.: Římané v Germánii. Vyšehrad, Praha 2002

Schlette, F.: Germáni. Orbis, Praha 1977

Súvisiace články:

Doba barbarov - Pôvod a všeobecná charakteristika Germánov

Doba barbarov - Germánske bojové umenie a náboženstvo

Richard Zona

Richard Zona

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Obyčajný človek, ktorý sa učí vedieť, ženič nevie. Zoznam autorových rubrík:  Filmové recenzieHistóriaMoje úvahySúkromnéŠomranie

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu